Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Dve tváre v bledom svetle nádeje,
hľadia na seba uprene.
Jej tvár v smere neba,
jeho vraví nevidím zem cez teba.
Chýba zima a tras po dotykoch,
dnes chýbajú plamene po krátkych bozkoch.
Jeho rozliaty pohľad nemo všetko značí,
jeho slzy sa vpili do jej očí.
Ako tak kropí okná jej duše,
verí, že zabije to, čo ho kúše.
S očakávaním tŕpne či to vzhliadne,
jeho maľby lásky, plné jeho galérie, riadne.
