Trbliecu sa už len kúsky z šťastia,
čo navzdory očakávaniam do kúta nás tlačia.
Zdrvený horkosťou prijatých viet,
z hebkých krehkých snov už ani slov niet.
Zanikajú do úzkych pocitov pár,
čo zdá sa byť odvážny rozmar.
Chladný opar spomienok na padajúce myšlienky ma hladí,
snáď mi pocit ich dôležitosti rýchlo schladí.
Nenásytnosť mysle ma trápi,
snáď konečne zláme si drápy.
Mučí svojou mocou žiaľ,
pocit istoty drzo odvial.
Zničil krídla nočných pútí,
ticho v duši niečo smúti.
V tmavej uličke schúlený vraj,
dočasne nachádza svoj raj.