Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Opäť slová z mnohých úst,
myšlienky v zajatí cudzích rúk.
Tmavý kút čo spútal dušu,
kolí teplo v svetle púšť.
Súmrak halí mylné zdanie,
že sa kráti okovanie.
Chladne úsmev známych pier,
klesá pohľad v smutný smer.
Vzbudil sa vietor drsných zmien,
niet tých krídel z bielych pier.
Šťastie nesplýva s oblakmi práve,
leží nepovšimnuto v tráve.